Hurá do záhrady za zdravím
Záhrady boli a sú celé stáročia integrálnou súčasťou našej každodennej pracovnej a stravovacej kultúry. Aj naši starí a prastarí rodičia mali okrem nejakého toho lánu poľa, lúky, alebo tí šťastnejší aj lesa, udržiavané menšie záhradky pri dome alebo hneď za ním. Pamätám si to aj ja úplne jasne. Trávieval som často ako drobné školopovinné chlapča celé letné prázdniny na dedine. Ovocné stromy a kríky drobného ovocia boli všade okolo nás, zelenina bola každý deň na stole. A kukuričná kaša s trochou roztopeného masla v strede taniera na raňajky. Neraz som okolo obeda sedával spolu s bratancom na dlhých dubových kmeňoch pred letnou kuchyňou. V nej naša teta , sestra môjho dedka, varievala a občas nám priniesla na malých tanierikoch čerstvo uvarenú veľkú fazuľu. Priamo vypestovanú v záhradke za našim chrbtom. Krvavočervené fazuľky boli charakteristicky mäsité, chutné, a len tak, trocha osolené. To bola ale pochúťka! Taký malý rituál pre nás drobcov. A dodnes to mám rád.
Hurá do záhrady a potom do komory
Mnohí z nás, doslova aj celé rodiny, trávia veľa svojho voľného času až celé víkendy a dovolenky v záhradke, vinohrade alebo aj ovocnom sade. Niektorí to máme ako príjemný nezáväzný koníček, iní sa tým viac menej dobrovoľne aj živia. Koncom jesene sa nám naše komôrky a pivnice postupne zapĺňajú pestrofarebnými produktami. Od nevyhnutných zemiakov, kapusty a fazule, po nádherné pletence zlatožltej cibule a cesnaku zavesené niekde pod stropom. Poličky a debničky sa nám napĺňajú nielen tými zemiakmi, ale aj cviklou, kalerábmi, mrkvou a petržlenom. A ak máme za sebou skutočne dobrý záhradnícky rok, potom pohľad na takéto chutné bohatstvo a štedrosť prírody nás naplní rôznorodými dobrými pocitmi pokoja a uspokojenia. Máme okrem iného aj zásoby na nadchádzajúcu dlhú zimu.
Rozmanité drobné a pestré práce v záhradke, na vzduchu a slniečku, nám však poskytujú aj mnohé iné, menej viditeľné a merateľné plody. Či je to len malý zeleninový záhon na vašej terase či dvore, väčšie zeleninové záhony za domom alebo väčší kus zeme aj so stromčekmi ako súčasť záhradkárskej kolónie. Alebo dokonca väčšie kusy pôdy okolo vašej vidieckej chalupy či chaty.
Nie je vôbec náhodné, že rôzne typy záhradných priestorov sa objavujú ako súčasť interaktívnych projektov zameraných na zdravie a liečbu. Objavujú sa pri väzniciach, nemocniciach, ošetrovateľských a zdravotníckych zariadeniach. Možno, že ste už dosť počuli o význame pracovnej terapie v resocializačných a komunitných centrách pre bezdomovcov a rizikové skupiny mladých ľudí. Aj tam sa venujú prácam v záhradách. Je úplne jasné, že hlboký pocit pohody a zdravia, ktorý máme mnohí po hodinách plienia záhonov kvetov a hriadok zeleniny, alebo orezávania ovocných stromčekov či strihania živých plotov, nie je všetko len o pozitívnych pocitoch v tej našej hlave – aj keď tá naša nepokojná hlava má často z pravidelného pobytu medzi kvetmi a kríkmi neviditeľný úžitok taktiež! Takže jednoducho povedané, neváhajte ani chvíľku a hurá do nejakej najbližšej záhrady!
Uvoľňovanie vlastného stresu a sebaúcta
Pomerne dosť často sa v tejto súvislosti spomínajú známe výsledky štúdie holandských vedcov, ktorí požiadali dve skupiny ľudí vyplniť a absolvovať podrobný stresový test. Potom jedna skupina ľudí pracovala počas pol hodiny v záhrade, a tá druhá sedela v izbách a čítala si beletriu. Skupina záhradníkov mala nielen lepšiu náladu než tá čítajúca skupina, ale tiež mala v priemere nižšie merateľné hodnoty kortizonu. Kortizon je steroidný hormón nadobličkovej kôry. Je to stresový hormón a ovplyvňuje určite viac než len našu náladu v priebehu dňa. Chronicky dlhodobo zvýšené hodnoty kortizonu môžu byť spojené nielen s dobrým fungovaním celého nášho imunitného systému, ale aj s obezitou, fungovaním pamäte, s problémami učenia sa a s chorobami srdca.
Určite to bude viac než len hormóny v mozgu spôsobujúce vyššie hodnoty sebaúcty u záhradkárov. Ale nie je predsa jednoduchší, hmatateľný a merateľný výsledok každého z nás, ak sa nám podarí vytvoriť nejaký pozitívny výsledok či pocit priamo v nás alebo okolo nás. Stačí k tomu len niekoľko zdravých semien rastlín, pôda, vlhkosť a svetlo a výsledkom sú viditeľné plody. Takže hurá do záhrady zabojovať s kortizonom!
Zdravé srdce a riziko mŕtvice
Záhradníčenie môže byť samozrejme len jeden zo spôsobov ako dosiahnuť všeobecne odporúčaných 2.5 hodiny denne cvičenia strednej intenzity. Pobyt v záhrade má však úplne inú motiváciu, než kilometre strávené na bežiacom páse v telocvični. Či potenie sa pod rôznym posilňovacím monštrami.
Rozsiahle štúdie švédskych výskumníkov ukázali, že pravidelná práca v záhrade znižuje riziko výskytu mŕtvice a infarktu srdca až o 30% u vekovej skupiny ľudí nad 60 rokov. Ak máte problém s bolestivými kĺbmi ako senior, môžete si prácu uľahčiť zabudovaním zvýšených hriadok. Obyčajných 10 min strávených v záhradke za pekného slnečného svetla poskytne dostatok vitamínu D. Dosť na to, aby sa vám znížilo riziko srdcových chorôb. Netrávte veľa času vo vnútri svojich obydlí, striedajte to. Skúste tak 30 min záhradníčenia denne, rýchlo si niečo porobte, potešte sa pohľadom či dotykom, ovoňajte nejakú kvitnúcu rastlinku alebo ker. Dôvod je jednoduchý – príliš dlhé monotónne sedenie je príliš nebezpečné pre naše zdravie, preto si robte časté krátke prestávky. Takže už nečítajte tento primúdry text, vstaňte z pohodlného kresla a hurá do záhrady!
Sila a šikovnosť našich rúk
S pribúdajúcim vekom sa nám znižuje naša celková pohyblivosť. Sila a šikovnosť našich rúk tak postupujúcim starnutím obmedzuje naše možnosti rôznych príjemných aktivít. Rôznorodé nenáročné drobné práce v záhrade však udržiavajú naše svalstvo čulé a aktívne. Robíme tak neuvedomujúc si aj také pohyby pri práci v záhrade, aké by nám asi predpísal ktorýkoľvek šikovný fyzioterapeut.
Mnohé rehabilitačné programy pre pacientov po infarktoch sú založené aj na práci v záhradách. Ale samozrejme netreba to s aktivitou príliš preháňať. Pri záhradnej práci meňte polohy a činnosti, cíťte sa pri práci pohodlne a ergonomicky. Používajte striedavo aj pravú aj ľavú ruku. Jednoduché a častejšie používanie vašej nedominantnej ruky v priebehu celého dňa je jedným z mnohých cvičení, ktoré udržiavajú náš mozog funkčnejší, aj napriek nášmu starnutiu. Takže hurá do záhrady a začnite plieť hriadku s mrkvou len ľavou rukou! Ak ste pravák, samozrejme.
Zdravý mozog a Alzheimerova choroba
Jedna dlhodobá výskumná štúdia zahrňujúca takmer 3000 starších ľudí realizovaná počas 16 rokov bola zameraná na výskum a výskyt všetkých základných druhov demencie. Brala tiež do úvahy variabilnosť životných štýlov sledovaných seniorov. Výskum potvrdil, že obyčajné denné záhradníčenie predstavuje najväčšie zníženie rizika rozvoja demencie až o 37%. Iná štúdia dokonca odhaduje zníženie takéhoto rizika až o 47%. Neuveriteľné, že?
Prečo práve práce v záhrade robia takýto veľký rozdiel? Alzheimerova choroba je skutočne záhadnou chorobou. Hlavné podmienky a faktory jej vzniku, naštartovania a rozvoja zostávajú stále dosť slabo pochopené aj odborníkmi. Je však isté, že záhradníčenie obsahuje v sebe toľko kritických aktivít a funkcií (napr. sila, šikovnosť, udržiavanie rovnováhy, pohyblivosť, vytrvalosť, učenie sa, riešenie problémov a prijímanie rozhodnutí, uvedomovanie si zmyslov), že úžitok a osoh je pravdepodobne syntézou rôznych aspektov a faktorov. Takže opäť hurá do záhrady ovoňať niečo práve čerstvo kvitnúce!
Naša imunita a jej ovplyvňovanie
A teraz jedna zaujímavá úvaha o našej imunite v spojitosti s pôdou v záhradke. Nielen prepotrebný vitamín D nám prospieva v našich častých zápasoch s chrípkou či prechladnutím, ale dokonca aj špina za nechtami môže byť pre naše zdravie prospešná. Častá pôdna baktéria Mycobacterium vaccae je v prírode častá, pri prácach v záhrade sa k nám môže dostať obyčajným vdýchnutím alebo súčasne so surovou zeleninou v šalátoch. Bolo evidentne zistené, že táto baktéria znižuje prejavy rozličných alergií, psoriázy a astmy. Všetky tieto choroby pramenia z oslabeného imunitného systému.
Táto mykobaktéria má dokonca vraj dobrý vplyv aj na zmierňovanie depresívnych stavov! Výskumníci v tejto oblasti stále zisťujú, ako vlastne náš imunitný systém komunikuje s naším mozgom a prečo vlastne vzniká toľko duševných porúch a chorôb. A prečo vlastne náš imunitný systém nie je schopný často zabrániť vzniku a rozšíreniu sa rôznych infekcií a zápalov. Takže hurá do záhrady na stretnutie s priateľskou pôdnou mykobaktériou!
Depresia a duševné zdravie
Neustále sa objavujú v odbornej literatúre informácie aj o tom, ako práce v otvorenom prostredí záhrad môžu pomôcť ľuďom s hlbšími prejavmi depresie a duševných chorôb. Užitočný vplyv na nás je asi kombináciou fyzickej aktivity, uvedomovania si prírodného prostredia okolo, poznávacia stimulácia a sebauspokojenie sa z vlastnej práce. Ak ale chceme, aby náš vlastný záhradný priestor mal čo najviac terapeutických vlastnosti a účinkov, potom si pestujme v záhradke nielen potraviny produkujúce rastliny, ale aj pestré voňajúce a kvitnúce kvety a kríky.
V takejto záhradke môžu byť všetky naše zmysly plnohodnotne zamestnávané počas nášho pobytu v nej. Vytvorme si tiež príjemné oddychové miesto, a nielen jedno ale určite niekoľko. Pracujte tak, aby sa vaše telo dobre zahrialo a zapotilo. To tiež pomáha vzniku dobrých pocitov samých zo seba. Stále sme tu, hýbeme sa, baví nás to a vidíme niečo urobené po sebe! Nezabudnite však piť dostatočné množstvo tekutín a poznajte dobre sami seba a svoje možnosti. Takže nakoniec s fľašou dobrej pitnej vody hurá do tej vašej záhrady!